Únor 2014

The Misterious world-1.kapitola

16. února 2014 v 18:37 | Kika |  Príbehy
Vzrušená vôjdem do triedy. Prejdem pomedzi smejúce sa dievčatá a sadnem si na svoje miesto. Do zvonenia je ešte dlho ,tak si vybalím veci a odídem na záchod. Pozriem sa do zrkadlá. Hnedé vlasy mám zopnuté v jednom cope. Dlho sa na seba pozerám až na koniec si vlasy rozpustím,vyzerám lepšie ako predtým. Vzdychnem a dám sa na odchod. "Počkaj!". Naraz ma osloví nejaký hlas dievčaťa. Poobzerám sa okolo seba no nikoho nevidím. "Je tu niekto?" spýtam sa ale nikto mi neodpovedá. S myšlienkou že sa mi to len zdalo odídem z WC a rýchlo prídem do triedy. Je tam hluk ako v zoo. Chlapci šialene naháňajú dievčatá,tie pištia a smejú sa. Ako malé deti,pomyslím si no rýchlo sa spamätám keď do triedy vôjde naša učiteľka matematiky. Jej mrazivý výraz spoznám aj na diaľku. "Ticho!" skríkne učiteľka a očami prechádza po triede. Jej pohľad by mohol aj zabíjať. "Napíšeme si krátku písomku s toho čo ste sa naučili". Vzdychanie a hundranie spolužiakov sa ozve celou triedou. Tá učiteľka je priam satan. Pomyslím si a zahľadím na ňu. Zrejme sa teší že nám bude dávať päťky. V duchu sa zasmejem.

Keď konečne dorozdáva písomky pustím sa do počítania. "Lea" osloví ma nejaký hlas,znie úplne ako keď ma oslovilo to dievča v záchode. Znovu sa porozhliadnem po triede ale nikto zo spolužiakov nevyzerá že by odo mňa niečo chcel. "Leonia deje sa niečo?" spýta sa ma učiteľka. Hnev s nej priam srší. "Nie..nič sa nedeje". Znovu sa zahľadím do písomky,snažím sa sústrediť len na ňu. Hlas sa našťastie neozval až do konca vyučovania,zrejme mi už prepína s tej radosti na tú párty. Zasmejem sa a pobalím si veci. Začnem sa chystať na ďalšiu hodinu keď v tom k nám príde naša zástupkyňa,vždy vyzerá nesmierne elegantne. "Hodiny vám odpadávajú kvôli porade. Môžete si pobaliť veci a ísť domov" Triedou sa ozve kričanie od radosti. Super! poteším sa, rýchlo si pobalím veci a rozbehnem sa domov. Dvere mi otvorí mama. "Ty si už doma?" začuduje sa a nachystá mi jesť "áno odpadli nám hodiny kvôli porade" kľudne odpoviem a sadnem si k stolu. Aspoň budem mať viac času pripraviť si oblečenie na párty. Mame zatiaľ nechcem nič povedať,na 100% viem že by povedala nie. Preto je jediný spôsob utiecť,zo začiatku som si myslela že to je hlúposť ale nakoniec to vyskúšam,ona to pochopí. "Ja idem hore" odložím tanier a rozbehnem sa hore schodmi do mojej izby. Otvorím šatník a prezriem si oblečenie. Vzdychnem,nemám tu nič také na párty. . Do 21:00 ešte zostáva veľa času. Premýšľam čo by som do vtedy robila,naraz ma to napadne! nákupy. Zoberem svoju peňaženku a pri dverách ešte zakričím mame "Idem do mesta vrátim za o hodinu" To čo povedala mama som už nepočula,v mysli mám jediné. Kúpiť si čo najkrajšie veci.

Online hry

15. února 2014 v 21:38 | Kika
Ahoj,takže na internete som našla pár super online hier. Dá sa tam hrať aj multiplayer.

http://www.gamevial.com/playgames.php?game=flylikeabird3 hráš za vtáka-lietaš na oblohe a staviaš si hniezda.

Môj nový/prvý blog

15. února 2014 v 21:11 | Kika
Takže toto je môj prvý blog. Budem tu dávať fotky,príbehy,obrázky,návody,zážitky a veľa iného. Snáď sa vám môj blog zapáči.

The Misterious world-úvod

15. února 2014 v 19:07 | Kika |  Príbehy
Niekedy si vravím,prečo ja? prečo práve ja?. Som úplne obyčajné dievča. Na svete je veľa krásnych a výnimočnejších dievčat tak prečo ja?. Túto otázku si kladiem už celé dva roky. Niekedy si myslím že som už úplný blázon,ale čo ak to nieje tak? čo ak ten dar je niečo čo má len jeden na tomto svete. Celé sa to začalo v daždivý piatok. Do školy som sa netešila,nemám prečo. Nemám žiadne kamarátky,mám len svoju fenku Jessi. Dievčatá, hlavne "vodkyňe" z mojej triedy sú neznesiteľné,každá nosí značkové oblečenie a vlasy majú vždy nádherne upravené. Chalani sú do nich priam zbláznený. Ja sedím vždy sama v lavici a čítam si knihy. Nevšímam si že na mňa zazerajú a niečo si šuškajú. Vždy sa snažia aby som sa mala najhoršie,zrejme preto sa so mnou nikto nebavý. No ja sa ich snažím nevšímať,aj keď to ide tažko cez tie ich urážky. No krotím sa,čo oni by asi nikdy neurobili. Ako tam kráčam po mokrej ulici všimnem si Jima-chalana po ktorom skoro každé dievča túži. Neviem čo na ňom vidia,jeho rozkošnú pehatú tvár? modré oči? alebo jeho blonďavé vlasy?. Mne sa zdá úplne normálny. Snažím sa mu vyhnúť no všimne si ma. "Hej,Leonia,počkaj". Zakričí na mňa. Čo vlastne odomňa chce?. Po dlhom rozmýšlaní nakoniec zastanem. "Dnes večer bude párty u mňa v dome. Budem rád ak tam prídeš". Len čo to dopovie skoro sa mi vyrazí dych. On ma pozval na párty? MŇA?. Od radosti skoro vykríknem. "a..áno jasné prídem". Koktám a snažím sa čo najmilšie usmiať. "Tak dnes večer o 21:00". Žmurkne na mňa a rozbehne sa ku bande chalanov. Lapám po dychu,to je úžasné ale...mama mi to určite nedovolí. Zamyslím sa,napadne ma niečo čo by som nikdy nespravila,až do teraz. Dnes to musí výjsť.